Zákonník práce ustanovuje, že nárok na stravné lístky má pracujúci na základe pracovnej zmluvy v prípade, že pracuje denne viac ako 4 hodiny. Dohodári nárok na príspevok na stravu nemajú. SZČO si môžu dať do daňových výdavkov stravné dvomi spôsobmi alebo ich kombináciou – buď si nakúpia stravné lístky, stravovacie poukážky alebo výdavok na stravu preukážu dokladom z každého jedného obedu, čo je však zbytočne administratívne zdĺhavé.

Finančný príspevok si však nebudú môcť ani po marci vybrať tí zamestnanci firiem, v ktorých majú vlastnú jedáleň alebo majú stravu zabezpečenú od dodávateľa.

Rozhodnutie zamestnanca, či chce od svojho zamestnávateľa naďalej dostávať k dispozícii stravnú poukážku alebo uprednostní finančný príspevok, by malo byť možné meniť raz za 12 mesiacov. Táto skutočnosť má byť upravená v interných predpisoch spoločnosti.

Stravné lístky predstavujú zbytočné poplatky zamestnávateľov za ich nákup od emitentov (môžu siahať až do výšky 3 %) a takisto zbytočné poplatky gastropodnikov za ich spätný výkup.

Použitie gastrolístka je nevýhodné aj v prípade, ak váš nákup bude v nižšej hodnote než v akej je gastrolístok, nakoľko Vám z neho nik nevydá a tak bude váš nákup stratový.

Argument, že ľudia si miesto obeda budú kupovať niečo iné stráca na sile, nakoľko aj teraz platí, že za gastrolístok si môžete kúpiť nielen teplé jedlo, ale aj potraviny v ktoromkoľvek obchode.

Problematická je aj značná administratívna záťaž týkajúca sa manipulácie s lístkami. Mzdové oddelenie musí sledovať, či má k dispozícii dostatočný počet lístkov pre zamestnancov, musí ich prerozdeľovať pri každej jednej výplate a samozrejme ich musí pravidelne objednávať. Takisto aj prijímatelia poukážok majú obdobnú administratívnu záťaž spojenú so zbytočnou manipuláciou s gastrolístkami a ich evidenciou.

Treba mať na zreteli, že nie všetky stravovacie zariadenia prijímajú gastrolístky, prípadne majú zmluvy iba s niektorými emitentmi a tak sa vám môže stať, že reštaurácia, v ktorej ste chceli minúť svoj gastrolístok, nebude práve ten váš akceptovať.

Nevýhodou gastrolístkov je taktiež ich expirácia, nakoľko lístky po expirácii už nemôžete využiť a hodnota prepadá spoločnosti, ktorá emituje gastrolístky. Tejto skutočnosti sa dá vyhnúť použitím gastrokariet, avšak nie každé stravovacie zariadenie (najmä tie menšie) majú k dispozícii terminál, ktorého obstaranie takisto predstavuje finančnú záťaž pre podnik.

Podľa predloženého návrhu novely zákonníka práce a k nemu viažucim sa právnym predpisom by mal byť finančný príspevok na stravu oslobodený od dane z príjmov.

Prikláňame sa k názoru, že pre zamestnávateľov, zamestnancov a v konečnom dôsledku aj pre gastroprevádzky je výhodnejšie, ak sa upustí od gastrolístkov či gastrokariet a trh sa preorientuje na poskytovanie stravného v podobe finančných príspevkov.